Tam, kde slová padajú, tam kde úsmevy kričia, tam kde sme len dvaja, tam vrie hlad po bezpečí. Tvoje ruky ma láskajú tak, akoby boli z cukrovej vaty – sladkej, nežnej, chutnej a krásne lepkavej. V tvojich očiach cítim lásku, pochopenie, vášeň aj teplo citov, ktoré sa medzi nami víria. Tak či onak, chlapec septembrový, dievča júnové, ktorých pohľady na seba narazili v Zliechove. Chalúpka, kolotoče na námestí, dlhá noc, ktorá doteraz neskončila a žije v našich životoch dodnes. Bez toho dňa a tej noci, by sme dnes neboli dvojica októbrová, hradná, večerová, lyžiarska ani squashová, zábavná aj smutná, láskavá aj protivná…:) Boli by sme len jedno dievča a jeden chlapec, ktorý boli v jednej chalúpke v jeden krásny bezstarostný augustový deň…
Tam sa začal príbeh, ktorému denne vďačím za úsmev na perách, za teplo v mojom srdci, za vieru v seba a predovšetkým v nás. Prekvapivo nebol to deň, ktorý oslavujeme. Ten deň prišiel až o rok neskôr. Až keď jablko aj hruška dozreli a prežili všetko, čo potrebovali za ten rok prežiť. Zámoriu vďačím za moju lásku, môjmu skromnému rozhodnotiu, niečo zažiť, skúsiť, naplniť si hlavu novými podnetmi a vymazať tie staré nepotrebné trápenia, ktorých som sa nedokázala tu, na našom malom krásnom Slovensku, zbaviť.
Pred odletom som si tíško v sebe šepkala, že moju lásku, tú veľkú a ozajstnú si nájdem počas môjho pobytu v Južnej Karolíne. Ale tiež som si tíško hovorila, že to bude Slovák, a keď prídem späť domov, budem už iba šťastná a budem mať po svojom boku lásku ako hrom!
Počas tých dlhých a ťažkých dní neskutočne ďaleko od rodiny, blízkych, kamarátov a tiež s reálnymi problémami som spočiatku ani nesnívala o láske. Bojovala som o to, aby bolo kde bývať, aby sme mali čo dať do úst, aby sme mali lepšiu prácu, aby sme boli opäť zdravé a v jednom kuse sme iba bojovali, ale niekedy aj veľmi úsmevne. Prvé tri mesiace.
Pred cestou do USA sa mi ozval septembrový chlapec, plný pozitívnych povzbudení, prianí a tipov. Nevedela som si tie vety po roku bez slov nijako vysvetliť. Pomaly sa ozýval častejšie a osobnejšie. Môj jednoduchý status na sociálnej sieti ohľadom toho, ako sa na letný výlet teším ho chytil za srdce. To bol takzvaný neplánovaný osobný marketing. Sama som sa predala a ani som netušila ako 🙂 Všimol si ma a odvtedy si ma všíma každý deň 🙂
Celé leto, kde mi tak veľmi chýbal niekto blízky, koho by som mohla objať, mi bol na blízku. A nás spájal ten moderný zázrak menom internet. Nikdy som nebola zaň tak vďačná ako v kvitnúcom období nášho vzťahu. Ten nádherný pociť, že keď prídete domov po 15 hodinách z práce a vy viete, že vás bude čakať správa od človeka, ktorý odrazu vie, že túži po tom, aby vás objal a je ochotný byť kvôli časovému posunu celú noc hore, len aby sme si povedali toho čo najviac… Bolo to moje želiezko, ktoré ma celé dni držalo usmiate, svieže a hlavne očakávajúce… tak nejak som prežila Ameriku a tiež obdobie až doteraz 🙂
Nikdy by mi pred odchodom nenapadlo, že práve ON bude moja múza, môj plamienok, ktorý vo mne živý všetko pekné a je ako veľký a silný múr, o ktorý sa môžem kedykoľvek oprieť. Viete, aj keď nie hneď zistíte, že ten človek, ktorého niekde náhodou stretnete a on vám možno ublíži, že on je ten, kto vylieči vašu samotu a prinesie život do toho „obdobia“ predtým, tak to prosím nevylučujte a napriek tomu sa pokúste uveriť tomu, že je to možné. Občas potrebuje láska čas a my potrebujeme čas na to, aby sme zistili, čo sa nám páči a čo nám chutí a kto pre nás veľa znamená aj keď mnohokrát tú zmenu názoru nedokážeme vysvetliť, iba to cítime. A tým sme my, ĽUDIA, výnimoční. Cítime…dokážeme precítiť všetko tak hlboko a mnohí z nás sa cítiť boja, ale o tom inokedy… Ja ďakujem každý deň, že tá Naša láska je taká čistá a priezračná ako oceán v Cancúne…
P.S. To o čom snívate a celým srdcom tomu veríte, to vždy skôr či neskôr príde. Ja som si našla Slováka v Amerike, ktorý bol v tom období aj Kanade, USA a aj na Slovensku, kým ja som bola trpezlivá v Južnej Karolíne 🙂 Vrátila som sa a plnohodnotná a nezištná láska ma tu, doma, čakala 🙂
Veľa lásky všetkým 🙂