Tak ako každý rok, ani tento som sa nevyhla nákupu darčekov pre mojich najbližších a túlala som sa dva dni v tých stresom pokrytých nákupných centrách…zrejme asi ako väčšina z nás. V tomto krátkom období som však pozorovala niekoľko pre mňa zaujímavých javov.
1. Chlapi stoja s platobnými kartami pri pokladni a kričia: „Lucka, ešte si niečo vyberieš alebo to možem zaplatiť už?“ Lucka odpovedá: „Poklad počkaj ešte, niečo si k tomu vyskúšam, hneď to bude…“. Odchádzam do ďalšieho obchodu, kde Lucka sa vzápätí hrabe medzi oblečením ako by bola na stylingovej olympiáde 🙂 Prišlo mi to milé, nie často vidím tieto (proto)typy takto naživo 🙂
2. Isto ste si už všimli trend posledných rokov, že počas nákupov celej rodiny napr. aj na Vianoce, muži zpĺňajú kaviarne a vstanú iba na požiadanie, keď je skutočne niečo nutné si aj vyskúšať. Takže takýto ocinkovský kútik už koniec koncov existuje, už iba dotlačiť postele a ani by nenamietali 🙂
3. A všimla som si opäť aj jednu peknú vec a to výsadu žiaľ najmä Vianoc, že ľudia sa občas na seba aj usmejú, že si pomôžu, že stoja mlčky v tých nekonečných radoch a že aj keď sú tie prípravy na tie najkrajšie sviatky v roku skutočne plné rôznych emócii a pocitov, tak v konečnom dôsledku to stojí vždy za to 🙂
Za to všetko, čo k Vianociam patrí som aj ja vo svojej hĺbke veľmi vďačná aj keď mám prchkejšiu povahu 🙂
Veď mám tu najlepšiu rodinu, priateľa, mám aj prácu a som zdravá, tak prečo nebyť spokojná?! 🙂
Všetkým prajem krásne a pohodové Vianoce 🙂