Príbeh jednej lásky

Tam, kde slová padajú, tam kde úsmevy kričia, tam kde sme len dvaja, tam vrie hlad po bezpečí. Tvoje ruky ma láskajú tak, akoby boli z cukrovej vaty – sladkej, nežnej, chutnej a krásne lepkavej. V tvojich očiach cítim lásku, pochopenie, vášeň aj teplo citov, ktoré sa medzi nami víria. Tak či onak, chlapec septembrový, dievča júnové, ktorých pohľady na seba narazili v Zliechove. Chalúpka, kolotoče na námestí, dlhá noc, ktorá doteraz neskončila a žije v našich životoch dodnes. Bez toho dňa a tej noci, by sme dnes neboli dvojica októbrová, hradná, večerová, lyžiarska ani squashová, zábavná aj smutná, láskavá aj protivná…:) Boli by sme len jedno dievča a jeden chlapec, ktorý boli v jednej chalúpke v jeden krásny bezstarostný augustový deň…

Tam sa začal príbeh, ktorému denne vďačím za úsmev na perách, za teplo v mojom srdci, za vieru v seba a predovšetkým v nás. Prekvapivo nebol to deň, ktorý oslavujeme. Ten deň prišiel až o rok neskôr. Až keď jablko aj hruška dozreli a prežili všetko, čo potrebovali za ten rok prežiť. Zámoriu vďačím za moju lásku, môjmu skromnému rozhodnotiu, niečo zažiť, skúsiť, naplniť si hlavu novými podnetmi a vymazať tie staré nepotrebné trápenia, ktorých som sa nedokázala tu, na našom malom krásnom Slovensku, zbaviť.

Pred odletom som si tíško v sebe šepkala, že moju lásku, tú veľkú a ozajstnú si nájdem počas môjho pobytu v Južnej Karolíne. Ale tiež som si tíško hovorila, že to bude Slovák, a keď prídem späť domov, budem už iba šťastná a budem mať po svojom boku lásku ako hrom!

Počas tých dlhých a ťažkých dní neskutočne ďaleko od rodiny, blízkych, kamarátov a tiež s reálnymi problémami som spočiatku ani nesnívala o láske. Bojovala som o to, aby bolo kde bývať, aby sme mali čo dať do úst, aby sme mali lepšiu prácu, aby sme boli opäť zdravé a v jednom kuse sme iba bojovali, ale niekedy aj veľmi úsmevne. Prvé tri mesiace.

Pred cestou do USA sa mi ozval septembrový chlapec, plný pozitívnych povzbudení, prianí a tipov. Nevedela som si tie vety po roku bez slov nijako vysvetliť. Pomaly sa ozýval častejšie a osobnejšie. Môj jednoduchý status na sociálnej sieti ohľadom toho, ako sa na letný výlet teším ho chytil za srdce. To bol takzvaný neplánovaný osobný marketing. Sama som sa predala a ani som netušila ako 🙂 Všimol si ma a odvtedy si ma všíma každý deň 🙂

Celé leto, kde mi tak veľmi chýbal niekto blízky, koho by som mohla objať, mi bol na blízku.  A nás spájal ten moderný zázrak menom internet. Nikdy som nebola zaň tak vďačná ako v kvitnúcom období nášho vzťahu. Ten nádherný pociť, že keď prídete domov po 15 hodinách z práce a vy viete, že vás bude čakať správa od človeka, ktorý odrazu vie, že túži po tom, aby vás objal a je ochotný byť kvôli  časovému posunu celú noc hore, len aby sme si povedali toho čo najviac… Bolo to moje želiezko, ktoré ma celé dni držalo usmiate, svieže a hlavne očakávajúce… tak nejak som prežila Ameriku a tiež obdobie až doteraz 🙂

Nikdy by mi pred odchodom nenapadlo, že práve ON bude moja múza, môj plamienok, ktorý vo mne živý všetko pekné a je ako veľký a silný múr, o ktorý sa môžem kedykoľvek oprieť. Viete, aj keď nie hneď zistíte, že ten človek, ktorého niekde náhodou stretnete a on vám možno ublíži, že on je ten, kto vylieči vašu samotu a prinesie život do toho „obdobia“ predtým, tak to prosím nevylučujte a napriek tomu sa pokúste uveriť tomu, že je to možné. Občas potrebuje láska čas a my potrebujeme čas na to, aby sme zistili, čo sa nám páči a čo nám chutí a kto pre nás veľa znamená aj keď mnohokrát tú zmenu názoru nedokážeme vysvetliť, iba to cítime. A tým sme my, ĽUDIA, výnimoční. Cítime…dokážeme precítiť všetko tak hlboko a mnohí z nás sa cítiť boja, ale o tom inokedy… Ja ďakujem každý deň, že tá Naša láska je taká čistá a priezračná ako oceán v Cancúne…

P.S. To o čom snívate a celým srdcom tomu veríte, to vždy skôr či neskôr príde. Ja som si našla Slováka v Amerike, ktorý bol v tom období aj Kanade, USA a aj na Slovensku, kým ja som bola trpezlivá v Južnej Karolíne 🙂 Vrátila som sa a plnohodnotná a nezištná láska ma tu, doma, čakala 🙂

 

Veľa lásky všetkým 🙂

To kúzlo Vianoc!

22.12.2012

Tak ako každý rok, ani tento som sa nevyhla nákupu darčekov pre mojich najbližších a túlala som sa dva dni v tých stresom pokrytých nákupných centrách…zrejme asi ako väčšina z nás. V tomto krátkom období som však pozorovala niekoľko pre mňa zaujímavých javov. 1. Chlapi stoja s platobnými kartami pri pokladni a kričia: „Lucka, ešte si niečo vyberieš alebo [...]

NeVlastná?

03.09.2012

Čia som? Moja či Tvoja? Chcem ostať sebou, navždy byť nahá, nenosiť masku, čo skryje mi rany! Ľudia sú rozni, blázni aj milí, iba ak by sme ostali nimi, zistili by sme čo spúšťa ich činy. Chcem ostať navždy vlastná, verná sama sebe, verná svojim citom, verná svojim myšlienkam! Pyšná na vnútro, s ktorým neprestajne bojujem! Chcem ostať sama, [...]

Sobotná spoveď

22.07.2012

Chcem plakať, túžim kričať, Na všetko sa pozrieť zhora, S nadhľadom. Dostať to, po čom túžime, Nie je vždy zárukou šťastia, Po ktorom vnútri sa nám cnie. Sobotný večer osamote, Láska ďaleko pri jazere, Smútok v očiach a srdci, Prítomný práve v tejto chvíli. Uši túžia po tónoch klavíra, Oči po pohľade mladíka, Pery po krvavom moku, Telo [...]

Pápež / František / Pope / Francis /

Vláda plánuje na sobotu vyhlásiť štátny smútok, návrh predložil sám Fico

22.04.2025 18:08

„Výnimočná návšteva pápeža Františka na Slovensku v roku 2021 zanechala posolstvo, ktoré malo značný vplyv na verejný život celej spoločnosti," uvádza sa v návrhu.

TA3 Richard Direr, pr, nepouzivat

Richard Dírer pokračuje v médiách, po odchode z ta3 si našiel novú pozíciu

22.04.2025 17:58

Dírer v minulosti pracoval pre rádio Twist i televíziu STV.

Socha biskupa, Ján Vojtaššák, Brezovec,  Dolný Kubín

Prokurátor nesúhlasí s pomenovaním námestia v Dolnom Kubíne po biskupovi Vojtaššákovi

22.04.2025 17:50

Pomenovanie je neprípustné a v rozpore so zákonom, konštatuje prokurátor GP Peter Mihál a podal preto protest.

hasiči

Pri požiari prišlo 14 ľudí o domov, v Poši vyhlásili mimoriadnu situáciu

22.04.2025 17:47

Zhoreli tri rodinné domy, ktoré sa stali neobývateľnými.

krasnabestia

Rada zanechávam stopy mojho vnútra. Keď jasá šťastím, keď trpí bolesťou, keď si všimne niečo, čo ho zaujme... a tento blog je také moje zrkadlo trošku :)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 10
Celková čítanosť: 20733x
Priemerná čítanosť článkov: 2073x

Autor blogu